VÝBeR A PrÍPRAVA KLIENTov

Tak ako výber psa je dôležitý aj výber klientov. S výnimkou naozaj malých zariadení, kde canisterapeut stihne počas jedného sedenia interakciu so všetkými klientmi, záleží na vedení zariadenia, aby vybralo klientov, pre ktorých je canisterapia vhodná.

1. POVOLENie ZÁKONNÝCH ZÁSTUPCov A KLIENTov

Tak ako u iných aktivít a terapií, aj pre canisterapiu je potrebné mať súhlas klientov alebo ich zákonných zástupcov. Niekde je súhlas vyriešený hromadne pre všetky aktivity, inde je potrebné vyžiadať si zvláštne písomné povolenie. Odporúčame venovať dostatok času a pozornosti dôkladnému vysvetleniu výhod canisterapie aj prípadných rizík a spôsobov, akým im predchádzame. Pokiaľ napríklad v kolektíve detí jeden rodič odmietne, musí byť toto dieťa počas canisterapie izolované, čo je preň veľmi nepríjemné.

2. VYLúČENie ALERGIKov

Pred začatím canisterapie je potrebné identifikovať a vylúčiť z činnosti klientov s alergiou na psie chlpy alebo pokožku. Znovu sa vyplatí dôkladná komunikácia s klientmi, pretože alergií je niekoľko typov a je dobré identifikovať, či daný typ skutočne vylučuje klienta alebo či ide len o "teoretické" nebezpečenstvo. V prípade, že klient (alebo jeho zástupca) zistí, že alergia nie je príliš vážna alebo ju možno riešiť medikáciou (ale napriek tomu sa niektoré reakcie vyskytnúť môžu), je potrebné informovať canisterapeuta o prejavoch takejto alergie a postupe riešenia.

3. VYLúčENie KLIENTov S FóBIou

Strach a fóbia sú dve odlišné veci a zatiaľ čo strach zo psa môže časom odznieť vďaka trpezlivej práci canisterapeuta a personálu, fóbie sa riešiť nedajú. Klient s fóbiou v žiadnom prípade nesmie byť nútený do kontaktu so psom a pred začatím canisterapie by mal byť izolovaný tak, aby sa cítil bezpečne.

4.IDENTIFIKácia KLIENTov PRe POLOHOVanie

Pokiaľ v danom prostredí prichádza do úvahy metóda polohovania a pokiaľ  túto metódu chce canisterapeut vykonávať, je možné prednostne vybrať klientov, ktorý by z polohovania mali najväčší úžitok. Podmienkou je, že nemajú strach ani z tesného kontaktu so psom. Je úlohou fyzioterapeuta, aby vytipoval klientov, pre ktorých by polohovanie bolo vhodnou metódou a ponúkol im túto možnosť.

5. IDENTIFIKácia KLIENTov PRe INDIVIDUáLNu TERAPIu

Individuálna terapia sa najčastejšie praktizuje v domácom prostredí, ale aj v zariadeniach môžu odborníci určiť, ktorý klient by mal úžitok z individuálnej canisterapie. Môže ísť o klienta, ktorý je nejakým spôsobom izolovaný kolektívom, je v kolektíve nový, má špecifické potreby oproti ostatným a pod. Zariadenie sa však tiež môže dohodnúť s canisterapeutom, že pri každej návšteve bude určitá doba venovaná individuálnej canisterapii, a to v závislosti od momentálnych potrieb klientov, zhoršenia zdravotného stavu a pod.

6. VYTVOrENie SKUPINY KLIENTov

Pretože kontinuita je dôležitým faktorom pre úspešnosť canisterapie, skupina klientov by mala byť v rámci možností nemenná. Toto samozrejme nie je možné aplikovať tam, kde sa klientela často mení (napr. nemocnica). Canisterapeut si určí, koľko klientov v skupine on a jeho pes zvládnu a zariadenie musí toto rozhodnutie rešpektovať. Skupiny klientov môžu byť buď určité kolektívy (školská  trieda, skupina klientov, ktorí sa vždy zídu v spoločenskej miestnosti a pod.) alebo napr. jedno oddelenie v nemocnici alebo jedno poschodie v danej budove.

PrÍPRAVA KLIENTA

Je úplne nevyhnutné, aby bol klient dôkladne oboznámený s tým, kedy a ako bude canisterapia prebiehať. U klientov so zhoršenou schopnosťou komunikácie je potrebné vytvoriť spôsob, ako označovať canisterapiu, napr. piktogram, alternatívny komunikačný symbol (napr. vôdzka) a pod.

OCHRANA PRÁV KLIENTA

Na záver nám dovoľte niekoľko praktických tipov, týkajúcich sa ochrany práv klienta v súvislosti s canisterapiou.

• Klientovi musí byť umožnené nezúčastniť sa intervencie alebo kontakt odmietnuť, pokiaľ si ho nepraje. Aj pri forme "aktivít" je preto dobré, aby člen personálu komunikoval s klientmi tesne pred vstupom psa a zistil, či majú/nemajú o kontakt záujem.
• Kde je to fyzicky možné, je dobré, aby sa canisterapia konala v samostatnej miestnosti (napr. spoločenská miestnosť) tak, aby sa mohli zísť len tí klienti, ktorí majú o intervenciu záujem.
• Personál nemá právo zneužívať canisterapiu ako výchovný prostriedok štýlom "Na canisterapiu pôjdeš len ak nebudeš hnevať." Canisterapia nie je odmenou,
  ale terapiou, a ako taká má zmysel len pokiaľ  je kontinuálna. Navyše je často najpotrebnejšia práve pre tých "neposlušníkov". Tento prístup personálu nielen že obmedzuje práva klientov, znižuje účinnosť metódy, ale tiež zneužíva dobrú vôľu canisterapeutov.
• Pri výbere klientov je nutné dbať na etiku výberu. Spôsob, akým sú klienti pre terapiu vyberaní, musí byť založený na jasných a spravodlivých princípoch, ktoré si zariadenie definuje a používa.
• Pri plánovaní možno vychádzať z toho, že metóda je účinná predovšetkým pri pravidelných intervenciách, najlepšie aspoň 1x týždenne. Pokiaľ množstvo klientov výrazne prevyšuje ponuku, uvažujte o prijatí ďalších canisterapeutických tímov. Vytvorenie napr. 4 skupín klientov a ich rotácia by znamenala, že klient psa uvidí 1x mesačne. To môže byť prijateľné pri spoločensky zameraných aktivitách, ale pre terapeutické zámery je to neužitočné.