Zmysel A Ciele CANISTERAPEUTICKÝCH SKÚŠok

Dovoľte nám na tomto mieste vysvetliť našu filozofiu, ktorá sa týka canisterapeutických skúšok. Pochopenie pravého zmyslu týchto skúšok Vám umožní lepšie sa na ne pripraviť, ale hlavne tým predídeme prípadným nedorozumeniam už pri samotných skúškach.

NAJPRV NIEKOĽKO UPOZORNENÍ

Najskôr zopár vecí, ktoré väčšinou ľuďom dôjdu "samé od seba", ale bohužiaľ nie všetkým:

• Canisterapia nie je "ďalšou disciplínou kynológie", sme tu hlavne pre klientov, a od toho sa odvíja celý zmysel a priebeh skúšok.
• Zmyslom canisterapeutických skúšok nie je rozširovať škálu vyznamenaní pre chovných psov, ale pripraviť dobrovoľníkov a ich štvornohých pomocníkov na pomoc ľuďom, ktorí to potrebujú.
• Canisterapeutické skúšky sú verejne prístupné a "publikum" sa v sporných situáciách stáva súčasťou rozhodovania. Vždy vyzývame ku komentárom zo strany verejnosti, pretože nám to pomáha zaistiť spravodlivosť skúšok. 
• V priebehu skúšok obmedzujeme počet psov v miestnosti, aby neboli skúšaní psi zbytočne rozptyľovaní. Pokiaľ sa chcete prísť iba pozrieť, určite ste vítaní, ale prosíme, aby ste svojho psa nechali doma.
• Do priestoru, kde prebiehajú skúšky, nebudú vpustení psi so zdravotnými problémami a hárajúce feny (v akomkoľvek štádiu).

CIELE CANISTERAPEUTICKÝCH skúšok

Cieľov je hneď niekoľko a na všetky sa prihliada počas celej doby kurzu a skúšok, nielen pri samotnej skúške:

• identifikovať a vyradiť psov, ktorí neprejavujú záujem o kontakt s ľuďmi
• identifikovať a vyradiť psov, ktorí prejavujú agresivitu, čo predstavuje základný stupeň ochrany klientov
• identifikovať a vyradiť psov, ktorí nezodpovedajú svojou zrelosťou alebo zdravotným stavom
• identifikovať a vyradiť psovodov, ktorí sa k svojim psom správajú nevhodne, čo predstavuje základnú ochranu welfare psov
  

SPôSOBHODNOtENia PrieBeHU skúšok

Pri skúškach sa ani tak nehodnotí "či" pes splní danú úlohu (jedná sa o povely bežnej poslušnosti, takže predpokladáme, že ich vykoná), ale hlavne "ako" ju
splní. Neraz sme počuli námietku, že skúšky sú pre skúsenejšieho kynológa jednoduché a "tieto úlohy predsa zvládne každý". Tento názor pramení zo základného nepochopenia zmyslu skúšok.

Dovoľte nám prirovnanie. Ak budete trénerom gymnastického krúžku, ktorý hľadá nových budúcich športovcov, čo urobíte? Postavíte deťom v školskej telocvični bežnú prekážkovú dráhu a budete pozorovať, akým spôsobom plnia úlohy, na ktoré sú zvyknuté. Veľmi ľahko pri tom rozoznáte, ktoré dieťa je šikovné a má potenciál.

Presne na tomto princípe fungujú canisterapeutické skúšky - necháme Vás "prejsť koliesko" relatívne bežných úloh, doplnených niektorými úlohami, ktoré simulujú bežné situácie v zariadení, a budeme Vás pri tom pozorovať.

KYNOLógia VERSUS CANISTERAPIa

Môže to byť pre Vás prekvapujúce, ale nie všetci vycvičení psi, zvyknutí na klasickú kynológiu, sú vhodní pre canisterapiu. U kynológov hodnotíme schopnosť psa spolupracovať s psovodom. Pri canisterapii sa jedná o schopnosť obidvoch kontaktovať sa s ďalšími ľuďmi (starými, chorými, postihnutými, deťmi atď.) Vždy sa teda hodnotí hlavne zohranosť tímu pri kontakte s treťou osobou.

Pes, ktorý "počúva ako hodinky", je orientovaný na plnenie úloh a prekonávanie prekážok, ale práca a kontakt s ľuďmi ho evidentne nebaví, u nás neprejde. Toto môže byť pre mnohých kynológov nepochopiteľné, pretože sú z rôznych kynologických disciplín zvyknutí na "merateľné ciele" - pes preskočil prekážku, dostanete toľko a toľko bodov. U nás môže pes teoreticky splniť všetky úlohy na jednotku, ale pokiaľ to pes robí len kvôli drilu alebo dokonca zo strachu z psovoda, na canisterapiu sa nehodí.

Pri skúškach vždy sledujeme, ako pes na svojho psovoda reaguje, či pracuje s láskou a radosťou, pretože iba tak môže lásku a radosť odovzdávať ďalej.