U canisterapie nerozhoduje rasa ani pohlavie psa, ale jeho povahové vlastnosti, ktoré sú vrodené a psovod ich svojím prístupom, výchovou a výcvikom upevňuje a rozvíja. Vhodnosť môžeme očakávať u psov, ktorí boli vyšľachtení k spolupráci s človekom. Jedná sa väčšinou o psov spoločenských, pastierskych alebo loveckých. Nie je to však pravidlom. Rovnako dobre ako retriever môže canisterapiu robiť napríklad aj kaukazák. Bude ich však oveľa menej než tých retrieverou. Pes by mal kontakt s človekom vyhľadávať sám od seba a mal by mu prinášať radosť.
Nepleťme si to však s tým, že ak sa náš Mišo rád mazná s členmi rodiny, tak je určite vhodný na canisterapiu. Mnoho psov je k svojim členom svorky/rodiny kamarátskych, niekedy aj k návštevám, čo k nim často chodia, ale to už neplatí pre cudzieho človeka. Nehovoriac o človeku, ktorý je od zdravého jedinca alebo jeho pána nejakým spôsobom odlišný (chôdzou, rečou, držaním tela a pod).

U canisterapeutického psa sa nedá hovoriť o výcviku, ale o jeho príprave na túto aktivitu. Základným kameňom je výchova psa. Veľmi dôležitá je dôkladná socializácia psa na ľudí, zvieratá, rôzne prostredia a situácie. Mal by aj vyhrotené situácie zvládať s pokojnou hlavou bez akéhokoľvek náznaku agresie. Pes by mal mať plnú dôveru v svojho pána, ktorý je pre neho oporou a ochrancom. Vie čítať jeho najmenšie náznaky a reflexívne na ne reagovať.

O výcviku hovoríme vo chvíli, keď sa jedná minimálne o základnú poslušnosť, ktorú by mal mať každý canisterapeutický pes výborne zvládnutú. Minimálnu preto, že všetko, čo pes dokáže navyše, je pre tím prínosom. Základnou poslušnosťou mám na mysli úplnú ovládateľnosť a poslušnosť psa za akejkoľvek situácie. Nezáleží už však na precíznosti prevedenia. Vysvetlím na príklade. Potrebujeme, aby pes zostal ležať na mieste, ktoré mu určíme. Je jedno, aký povel psovod na tento úkon má a či si pes ukážkovo ľahol do polohy sfingy. Najdôležitejšie je, že pes, len čo bol povel vyslovený, si ľahol a v odložení zostal dovtedy, kým mu psovod nedal iný povel, a to aj v prípade, že na neho bude volať niekto iný alebo
okolo neho budú behať klienti.

S prípravou psa pre canisterapiu začíname už od jeho prvých dní, čo sa stal naším spoločníkom. Najprv začíname socializáciou, výchovou a nakoniec i výcvikom. Náročnosť prispôsobujeme podľa veku psa a jeho
psychickej zrelosti a neprestaneme do konce jeho života. Aj to, čo pes už dokáže,  je potrebné priebežne precvičovať a neuškodí psa učiť stále novým veciam.

Canisterapiu je možné vykonávať najskôr od 15 rokov. V prípade, že boli splnené tieto podmienky:

- písomný súhlas podpísaný zákonným zástupcom k absolvovaniu kurzu, skúšok a k vykonávaniu canisterapie;

- úspešné absolvovanie kurzu a skúšok;

- canisterapeut bude pracovať pod dohľadom skúseného canisterapeuta, ktorý má viac ako 18 rokov a ktorý nesie plnú zodpovednosť za neplnoletého canisterapeuta.

Canisterapeutom sa môžete stať po úspešnom absolvovaní kurzu a skúšok s vaším psom. Skúšky psa platia iba na jeden rok. Po roku je potrebné dostaviť sa na preskúšanie. Preškolenie je doživotné, ale odporúčame následné
dovzdelávanie sa po celú dobu vašej aktívnej činnosti. Kurz vás pripraví na to, že canisterapiu môžete zaradiť do svojej bežnej práce, pokiaľ ste kvalifikovaným odborníkom v odboroch zdravotníctva, sociálnej starostlivosti
alebo pedagogiky. Alebo ako preškolený laik budete so svojím psom odborníkovi pomáhať. 

Prakticky nie je. Pes nie je stroj. Je celkom neprípustné, aby pes pracoval 8 hodín denne v kuse. Aby bol schopný plného výkonu, môže pracovať cca 2 hodiny týždenne a potom musí odpočívať a regenerovať sa. 

Ak ste však kvalifikovaným odborníkom v odboroch zdravotníctva, sociálnej starostlivosti alebo pedagogiky, môžete canisterapiu využiť v rámci svojej profesie ako jednu z metód. V lepšom prípade Vám zamestnávateľ uhradí náklady spojené s canisterapiou. V týchto případoch sa fakt, že dotyčný poskytuje canisterapeutické služby v rámci svojej profesie zvyčajne nijak neodráža v hodinovej mzde a pod. Je to proste len jedna z metód.

Je nám ľúto, ale u nás to možné nie je. Po rokoch skúseností sme dospeli k záveru, že v rámci zachovania kvality je preškolenie psovoda základným kameňom pre úspešný vstup do canisterapie. Len skúšky nestačia.

Ak čakáte pevnú sadzbu za výkon, možno budete prekvapení. Canisterapiu vykonávajú z veľkej väčšiny dobrovoľníci a z veľké väčšiny ZADARMO. To však neznamená, že to nič nestojí. Pokúsime sa Vám preto
túto tému objasniť.

Dobrovoľníci versus profesionáli

Canisterapiu robia dobrovoľníci, ktorí spravidla pracujú zadarmo, alebo profesionáli, ktorí majú vzdelanie v zdravotníckom, sociálnom alebo pedagogickom odbore a vykonávajú canisterapiu v rámci svojej pracovnej
náplne.

Súčasne ale môže nastať situácia, kedy canisterapiu robí plne kvalifikovaný odborník tzv. "po práci" ako
koníčka.          

Takže všetko záleží na dohode.

Preplácanie nákladov

Hoci sú aj dobrovoľníci, ktorí sa skoro urazia, keď sa pred nimi zmienite, že by ste im chceli platiť, pretože oni canisterapiu naozaj vnímajú ako svoju službu tým, ktorí to potrebujú, dosť to závisí od ich vlastnej ekonomickej situácie.

Medzi typické náklady nacanisterapiu patrí:

• Cestovné - mnoho canisterapeutov preferuje cestovanie autom, obzvlášť pokiaľ si so sebou vozia pomôcky. Okrem pohodlia sa vďaka autu tiež minimalizuje možnosť, že sa pes cestou výrazne zašpiní (hlavne za dažďa a snehu). Mnohí canisterapeuti sú tiež ochotní dochádzať  i do vzdialenejších lokalít, ak dostanú na benzín. Niektoré mestá sú naopak ochotné prepravovať canisterapeutických psov zadarmo mestskou hromadnou dopravou a i to môže byť vítanou výhodou. Canisterapeut určite ocení, pokiaľ túto zľavu Vy ako
  zariadenie zaistíte. Ak má Vaše zariadenie vlastní auto, možno by canisterapeut uvítal, keby ste si hoj vyzdvihli doma - zase ide hlavne o prevenciu ušpinenia psa cestou tam. V každom prípade túto tému prediskutujte a pokúste sa canisterapeutom vyjsť v ústrety.
• Kŕmenie - kŕmenie nie je samozrejme priamym nákladom, pretože majiteľ by svojho psa kŕmil tak či tak. Môžete ale predpokladať, že ako pracovného psa ho kŕmi kvalitným krmivom, ktoré môže byť poriadne
  drahé. Príspevok na kŕmenie je preto jedným z vítaných krokov.
• Veterinárna starostlivosť - canisterapeutický pes vyžaduje pravidelnú a v podstate nadštandardnú
  veterinárnu starostlivosť, t.j. vrátane "nepovinných"  očkovaní, častejšieho odčervenia, prehliadok pred skúškami, pravidelných potvrdení pre Vaše účely a pod. Môžete sa preto dohodnúť tak, že zariadenie môže zaplatiť tento typ nadštandardnej starostlivosti, vrátane napríklad výživových doplnkov apod.
• Vzdelávanie a certifikácia - v neposlednej miere Váš dobrovoľný i profesionálny canisterapeut musí dochádzať na kurzy, konferencie a skúšky tak, aby spĺňal potrebnú kvalifikáciu a certifikáciu svojho psa. Veľmi odporúčame uhradiť Vašim canisterapeutom výdavky za cestovanie, nocľah a kurzovné, pretože je predovšetkým vo Vašom vlastnom záujme, aby si Ďalej rozvíjali vzdelanie a zaisťovali pravidelnú certifikáciu.

Investície v rámci Vášho zariadenia

• Pomôcky pre canisterapiu - z hygienického hľadiska je najlepšie, ak zakúpite sadu pomôcok, ktorú používate
  len na canisterapiu a sú uložené na špecifickom mieste (napr. v plastovom boxe). Jedná sa o misky pre psa, maškrtky, hračky, aporty, vôdzky, prípadne aj "pelíšek", ak sa pes v zariadení zdržiava dlhšiu dobu počas dňa. Ak plánujete polohovanie, tak tiež podložky, prikrývky a podporné vankúše na polohovanie. Obzvlášť
  pri polohovaní je dôležité mať zvlášť pomôcky na bežné polohovanie a pomôcky na polohovanie so psom. Nie je nutné mať všetko hneď od začiatku, ale ak plánujete pravidelnú spoluprácu, táto investícia sa určite vyplatí. Canisterapeut sa s Vami dohodne, ktoré pomôcky sú vhodné a dôležité, kúpiť ich môžete aj
  Vy sami.
• Tematické pomôcky pre klientov - pokiaľ  z canisterapie chcete naozaj vyťažiť čo najviac, je dobré nadviazať na tému psov (alebo i zvierat všeobecne) v ďalších činnostiach. Môžete pre klientov zakúpiť knihy o psoch, omaľovánky a hry s témou psov pre detských klientov, usporiadať súťaže, motivovať klientov k výtvarnej a ďalšej umeleckej činnosti s tematikou psov atď.
• Čas Vašich zamestnancov alebo aj externých odborníkov - pre úspešnú spoluprácu je dôležité, aby bol
  pracovník starajúci sa o klienta k dispozícii počas celej doby canisterapie. V mnohých  prípadoch to znamená, že potom nemôže stihnúť "svoju normálnu prácu". Je treba zvážiť vyťaženosť Vašich pracovníkov a zariadiť sa podľa toho. Pre úspešnú terapiu je treba počítať s tým, že Vaši pracovníci budú musieť venovať čas priebehu samotnej terapie, komunikácii s klientmi pred a po (spätná väzba), dokumentácii, vyhodnocovaniu činností a supervízii. V niektorých prípadoch je tiež vhodné najať si externých odborníkov (fyzioterapeuta, psychológa a pod.), ktorí Vám v roli konzultanta pomôžu zanalyzovať canisterapeutickú činnosť alebo sa jej priamo pravidelne zúčastnia ako súčasť tímu. Nič z toho, čo tu popisujeme, asi nie je novinkou, len je treba na tieto náklady pamätať.