Polohovanie

Polohovanie so psami je zrejme najznámejšou canisterapeutickou metódou, hoci mnohým ľuďom nie je jasné, na čom sa táto metóda zakladá. Prinášame preto aspoň základný prehľad účinkov.

ako vzniklo polohovanie

Metóda polohovania existuje vo fyzioterapii už dlho, konkrétne od 50.rokov 20. storočia, kedy americký osteopat Dr. Lawrence Jones spojil do hypotézy dva empiricky zistené poznatky:

• Polohovaním tela či jeho častí do polohy komfortu dôjde k výraznej redukcii patologickej proprioceptívnej aktivity myotatického reflexného oblúka a
  tým k zlepšeniu funkcie svalovo kĺbového systému.
• Ako indikátor liečby a monitor jej úspešnosti je používaný bolestivý bod (Tender Point), ktorý patrí k hypertonickému svalu. Tender point sa môže
  nachádzať buď v blízkosti dysfunkčného svalu alebo dokonca na opačnej strane tela (obzvlášť pri bolesti chrbta ventrálne).

Laicky povedané, vychádza z princípu, že pokiaľ sa pacient sám nemôže pohybovať, musíme ním pohybovať my, aby sme zabránili vzniku preležanín, uvoľnili blokácie, precvičili a pretiahli svaly a umožnili ďalší rozvoj pohybu. U klientov, ktorých telá sú v kŕči alebo sú nepohyblivé, nie je možné cvičiť, ale iba pacienta uložiť na určitú dobu do určitej polohy (na bok, na chrbát, skrížiť nohy, natiahnuť a podložiť ruku apod.).

Kvalifikovaný fyzioterapeut vie, ako môže klientom manipulovať a aké ciele tým sleduje. A práve v hlavách fyzioterapeutov sa zrodila myšlienka zapojiť do polohovania psov a položiť ich vedľa klienta tam, kde normálne ležia podporné vankúše. Úloha fyzioterapeuta je preto pri polohovaní so psami nezastupiteľná.

Typy pacientov

Najväčšie výsledky polohovania so psami sú vidieť u telesne postihnutých, ktorí trpia svalovými kŕčmi alebo trasením. Ten istý princíp bol s úspechom využitý u pacientov s chorobami, ktoré spôsobujú svalový tras (napr. Parkinsonova choroba). U týchto typov pacientov sa kŕče či trasenie nedajú zastaviť existujúcimi liekmi a inými fyzioterapeutickými metódami. Ak predsa len zaberajú, majú negatívne vedľajšie účinky alebo nízke percento úspešnosti. Ani polohovanie so psom nie je všemocné, ale pokiaľ kŕče či tras prestanú aspoň na čas, je to ohromný úspech...a bez vedľajších účinkov.

PôSOBENie TEPLA

Najdôležitejším dôvodom, prečo dôjde k uvoľneniu svalstva je zrejme teplo. Pes má teplotu o jeden stupeň Celzia vyšší než človek, čo je pre klientov, ktorým sa určitá časť tela nedostatočne prekrvuje (napr. majú stále studenú jednu polovicu tela), veľkým prínosom. Títo ľudia majú väčšinou veľmi citlivú pokožku a na vyhrievacie dečky alebo fľaše reagujú negatívne. Teplotu vnímame každý ináč, podobne ako keď dáte malému dieťaťu napiť čaj a hoci ste ho predtým skúsili a zdal sa vám príjemne teplý, dieťa si môže sťažovať, že je príliš horúci. U psov tento problém odpadá. Napriek tomu neobyčajne vysoká úspešnosť
canisterapie v pomere s bežnými typmi ohrievania naznačuje, že samotným teplom to nie je.

Pes je ziva bytost

Pes, ako živá bytosť, je v tomto procese nenahraditeľný. Pacient reaguje nielen na jeho teplo, ale tiež na rytmus jeho dychu a srdca. Všetci vieme, že každé
relaxačné sedenie začína slovami: "Zhlboka sa nadýchnite". Rytmus dýchania je teda nástrojom k uvoľneniu. Na canisterapii je krásne, že k tomu, aby dýchanie bolo pokojné a pravidelné, dochádza spontánne. Pacient sa sám "naladí" podľa psa bez toho, aby sme k tomu museli pacienta viesť (tam, kde je veľká komunikačná bariéra, by to ani nešlo). Hlavne ak sú pacienti nevidomí, sú pre nich ďalšími  stimulmi dotyk srsti, pre nich neobvyklý prirodzený psí pach, dotyk studeného a mokrého ňufáka a naopak teplý, mokrý jazyk psa. V tejto kombinácii je pes naozaj jedinečný.

Stimulícia a motivícia

Vďaka všetkým týmto stimulom má pacient vysokú motiváciu ku spolupráci. To je možné využiť k podpore ďalšieho fyzického či psychického rozvoja. Typické je napríklad, že pacienti s ochrnutou časťou tela túto časť nielen "necítia", ale celkom ignorujú, ako by ani nebola ich. Zapojením metódy "porovnávania" psieho a ľudského tela ("Kde má pes labky? Kde máš ty nožičky?") sa zlepšuje pochopenie vlastného tela.

Psa je tiež možné priložiť pozdĺž necitlivej či nepohyblivej časti tela tak, aby bol pacient motivovaný dostať sa k nemu a pohladiť ho. Pritom si pacient uvedomuje existenciu tejto časti tela a prípadne je s ňou ochotný aj cvičiť alebo pohybovať podľa inštrukcií fyzioterapeuta. Odmenou je mu dosiahnutie kontaktu so psom.

VÝSLEDKY sú viditeľné

Pri polohovaní dochádza k fyzickým zlepšeniam, ktoré sú viditeľné a preukázateľné. Vedeckých štúdií je zatiaľ nedostatok, ale dôkazy sú zmerateľné - pacient natiahne spastickú ruku, narovná sa, tras alebo kŕč na určitú dobu prestanú atď. Pacientom, ktorým kŕče v bruchu znemožňujú vyprázdniť sa prirodzeným spôsobom (a sú teda odkázaní na pravidelné klystíry), sa dávajú pred canisterapiou čisté plienky a kontrolujú sa po skončení - a obyčajne bývajú plné. Málokto zo zdravých ľudí si dokáže predstaviť, aké je to pre pacienta v tomto stave víťazstvo ... a pre tým, ktorý sa o neho stará. Možno si dá časom niekto tú prácu tieto výsledky kvantifikovať pre vedecké účely, ale pre každého, kto má zdravý rozum a mal možnosť týchto pacientov vidieť, nie sú pochybnosti o tom, že polohovanie funguje výborne.

Relaxacia so psami

Techniky, známe z polohovania je možné úspešne využiť aj pre upokojenie klientov fyzicky zdravých. Môže sa jednať o obyvateľov domovov seniorov, detských domovov, osoby v liečení zo závislostí apod., je ich možné využiť pri liečbe celej škály psychických porúch, pri ktorých by pacientovi prospela relaxácia. Dá sa predpokladať, že aj pacienti, ktorí ináč neprejavujú záujem o relaxačné sedenia, by mali motiváciu, pokiaľ by im bol spoločníkom pes.

Hoci polohovanie a relaxácia so psami môžu na fotografiách vyzerať podobne, pri relaxácii nemusí byť nutne prítomný fyzioterapeut, ktorý by klientom manipuloval. Naopak sa očakáva, že klient je schopný sa sám pohodlne usadiť a potom je pes priložený pozdĺž klienta. So zvýšenou opatrnosťou možno túto techniku využiť aj pri klientoch so sklonmi k agresivite, pričom je nutné klientov postupne navykať. Príležitostí je naozaj veľa.

Autor textu: Michaela Freeman